Mandragoru iste netreba predstavovať žiadnemu vzdelanému čarodejníkovi.
Výťažky z rôznych častí tejto úžasnej rastliny sa používajú do mnohých
elixírov, z ktorých najznámejší je práve elixír na návrat zakliatych,
ktorý pozná každý školák. Takisto je známy aj jej omračujúci hlas, ktorý
môže byť osudný pre toho, kto ho počuje.
V tejto knihe vám prinášame pár informácií, ktoré nie sú až tak veľmi
známe, sú však dôležité pre lepšie pochopenie pôvodu a vývinu tejto
rastliny, ktoré určite ocenia čarodejníci so záujmom o herbológiu alebo
liečiteľstvo.
Najstaršia stopa po rastline nápadne pripomínajúcej dnešnú mandragoru
pochádza z čias dinosaurov. Našla sa v skamenenej podobe na úpätí sopky
Popocatepetl, a pravdepodobne ide o vyvrelinu z krátera. Túto skamenelinu
začali skúmať odborníci, ktorí sa snažili zistiť čo najviac o jej pôvodnej
podobe, prostredí, v ktorom rástla a odkiaľ čerpala živiny potrebné pre
svoj vývin.
Podarilo sa im zistiť približný tvar koreňa a listov, ktoré sa mierne
líšia od jej dnes známej podoby. Prekvapujúcim zistením bolo, že pre svoj
rast potrebovala len veľmi málo vody, takmer žiadnu. Darilo sa jej naopak
v horúcom a suchom prostredí. To primälo výskumníkov hľadať jej stopy v
kráteroch vyhasnutých a aj činných sopiek a v ich tesnej blízkosti. V
priebehu dlhoročných výskumov sa podarilo zistiť niekoľko zaujímavosti:
Mandragora patrí k najstarším známym rastlinám na zemi, je ešte staršia
ako prvé dinosaury. Začala sa šíriť po zemi v čase, keď bol celý povrch
zemegule pokrytý činnými sopkami a roklinami plnými žeravej lávy.
Predpokladá sa, že práve mandragora bola hlavnou potravou vtedajších
živočíchov, z ktorých sa neskôr vyvinuli dinosaury a neskôr draky.
Spočiatku boli tieto tvory malé a nenápadné, a vplyvom tejto magickej
rastliny sa vyvinuli na týchto obrovských fantastických živočíchov.
Po tomto zistení už nebolo nijakým prekvapením, že dnes tých niekoľko
miest, kde rastie divá mandragora, je práve v kráteroch sopiek, preto jej
zber vo voľnej prírode je veľmi ťažký a nebezpečný. Odborníci už pred
niekoľkými storočiami našli spôsob, ako ju pestovať v skleníkoch, v
teplých a suchých podmienkach, na ktoré je zvyknutá. Pri dobrej
starostlivosti sa jej darí vynikajúco, a už dávno nie je známy prípad, že
by sa ju niekto pokúšal získať z voľnej prírody. Je bežne dostupná na trhu
po celom svete.
Jej listy aj koreň sa okrem už spomínaného elixíru pre návrat zakliatych
použiva aj na mnohé liečivé elixíry pre liečbu zapálených a hnisajúcich
rán, pri bodnorezných zraneniach, a dokonca aj pri niektorých duševných
poruchách. Často sa používa na elimináciu nežiadúch účinkov
experimentálnych kúziel a pri nebezpečných a ťažkých pôrodoch. Mandragora
tiež tvorí súčasť niektorých druhov potravy pri špeciálnych diétach ťažko
chorých ľudí, ale len vo veľmi malom množstve, pretože jej účinky sú veľmi
silné. Vtedy sa však musí do potravy pridávať veľké množstvo cukru na
zmiernenie jej extrémne horkej chuti, najmä pre detských pacientov.
Dúfame, že záujemcov o herbológiu, súčasných aj budúcich liečiteľov,
botanikov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto čarovnú a ešte stále dosť
záhadnú rastlinu, sme našimi informáciami potešili, obohatili ich
doterajšie vedomosti a povzbudili k jej ďalšiemu skúmaniu a využívaniu.
Výťažky z rôznych častí tejto úžasnej rastliny sa používajú do mnohých
elixírov, z ktorých najznámejší je práve elixír na návrat zakliatych,
ktorý pozná každý školák. Takisto je známy aj jej omračujúci hlas, ktorý
môže byť osudný pre toho, kto ho počuje.
V tejto knihe vám prinášame pár informácií, ktoré nie sú až tak veľmi
známe, sú však dôležité pre lepšie pochopenie pôvodu a vývinu tejto
rastliny, ktoré určite ocenia čarodejníci so záujmom o herbológiu alebo
liečiteľstvo.
Najstaršia stopa po rastline nápadne pripomínajúcej dnešnú mandragoru
pochádza z čias dinosaurov. Našla sa v skamenenej podobe na úpätí sopky
Popocatepetl, a pravdepodobne ide o vyvrelinu z krátera. Túto skamenelinu
začali skúmať odborníci, ktorí sa snažili zistiť čo najviac o jej pôvodnej
podobe, prostredí, v ktorom rástla a odkiaľ čerpala živiny potrebné pre
svoj vývin.
Podarilo sa im zistiť približný tvar koreňa a listov, ktoré sa mierne
líšia od jej dnes známej podoby. Prekvapujúcim zistením bolo, že pre svoj
rast potrebovala len veľmi málo vody, takmer žiadnu. Darilo sa jej naopak
v horúcom a suchom prostredí. To primälo výskumníkov hľadať jej stopy v
kráteroch vyhasnutých a aj činných sopiek a v ich tesnej blízkosti. V
priebehu dlhoročných výskumov sa podarilo zistiť niekoľko zaujímavosti:
Mandragora patrí k najstarším známym rastlinám na zemi, je ešte staršia
ako prvé dinosaury. Začala sa šíriť po zemi v čase, keď bol celý povrch
zemegule pokrytý činnými sopkami a roklinami plnými žeravej lávy.
Predpokladá sa, že práve mandragora bola hlavnou potravou vtedajších
živočíchov, z ktorých sa neskôr vyvinuli dinosaury a neskôr draky.
Spočiatku boli tieto tvory malé a nenápadné, a vplyvom tejto magickej
rastliny sa vyvinuli na týchto obrovských fantastických živočíchov.
Po tomto zistení už nebolo nijakým prekvapením, že dnes tých niekoľko
miest, kde rastie divá mandragora, je práve v kráteroch sopiek, preto jej
zber vo voľnej prírode je veľmi ťažký a nebezpečný. Odborníci už pred
niekoľkými storočiami našli spôsob, ako ju pestovať v skleníkoch, v
teplých a suchých podmienkach, na ktoré je zvyknutá. Pri dobrej
starostlivosti sa jej darí vynikajúco, a už dávno nie je známy prípad, že
by sa ju niekto pokúšal získať z voľnej prírody. Je bežne dostupná na trhu
po celom svete.
Jej listy aj koreň sa okrem už spomínaného elixíru pre návrat zakliatych
použiva aj na mnohé liečivé elixíry pre liečbu zapálených a hnisajúcich
rán, pri bodnorezných zraneniach, a dokonca aj pri niektorých duševných
poruchách. Často sa používa na elimináciu nežiadúch účinkov
experimentálnych kúziel a pri nebezpečných a ťažkých pôrodoch. Mandragora
tiež tvorí súčasť niektorých druhov potravy pri špeciálnych diétach ťažko
chorých ľudí, ale len vo veľmi malom množstve, pretože jej účinky sú veľmi
silné. Vtedy sa však musí do potravy pridávať veľké množstvo cukru na
zmiernenie jej extrémne horkej chuti, najmä pre detských pacientov.
Dúfame, že záujemcov o herbológiu, súčasných aj budúcich liečiteľov,
botanikov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto čarovnú a ešte stále dosť
záhadnú rastlinu, sme našimi informáciami potešili, obohatili ich
doterajšie vedomosti a povzbudili k jej ďalšiemu skúmaniu a využívaniu.